REVÍZIE BLESKOZVODOV

Revízie bleskozvodov: prečo ich vykonávať?

Vyhláška 508/2009 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „Vyhláška“), ktorá o.i. ustanovuje podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia aj pri práci na elektrických zariadeniach nepozná všeobecne používaný pojem „bleskozvod“. Ten je nahradený pojmom „zariadenie na ochranu pred účinkami atmosférickej elektriny“. V ďalších textoch sa však budú primerane používať oba pojmy.

Za elektrickú inštaláciu sa tu považuje zostava vzájomne spolupracujúcich elektrických zariadení s koordinovanými vlastnosťami, ktoré slúžia na plnenie určených cieľov.  Vyhláška zároveň rozdeľuje elektrické zariadenia podľa miery, akou oni samé môžu ohrozovať okolie s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia do troch skupín: A, B, C. Zariadenia skupiny A a B sa považujú za vyhradené technické zariadenia. Bleskozvod je zariadenie skupiny B. Bližšie podrobnosti sú v § 4 a v tretej časti Prílohy  č. 1  Vyhlášky.

Kto je povinný vykonávať revízie?

Vyhláška v § 8 stanovuje pre prevádzkovateľa podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri prevádzke technického zariadenia, pričom je povinný:

• viesť sprievodnú technickú dokumentáciu technického zariadenia vrátane dokladov o vykonaných prehliadkach, kontrolách a skúškach
• viesť evidenciu vyhradeného technického zariadenia s údajmi podľa prílohy č. 4 Vyhlášky zodpovedajúcu skutočnému stavu
• vydať miestny prevádzkový predpis na prevádzku vyhradeného technického zariadenia skupiny A v súlade s bezpečnostno technickými požiadavkami, ak technická dokumentácia nezohľadňuje skutočné prevádzkové a užívateľské podmienky
• zabezpečovať vykonanie kontrol stavu bezpečnosti technického zariadenia podľa § 9.

POZNÁMKA: Majiteľ rodinného domu sa v zmysle Vyhlášky nepovažuje za prevádzkovateľa a Vyhláška ho právne nezaväzuje. To však neznamená, že sa nemôže podľa nej primerane riadiť. Práve naopak. Dodržiavanie jej ustanovení mu môže pomôcť.

Vyhláška v § 9 požaduje kontrolu stavu bezpečnosti elektrického zariadenia. Jedným zo spôsobov ako tento cieľ dosiahnuť, je podľa § 9, písmena c) aj odborná prehliadka a odborná skúška (ďalej len OPOS).

OPOS sa v súlade s § 13 Vyhlášky vykonáva po ukončení výroby, montáže, inštalácie na mieste budúcej prevádzky, rekonštrukcie a opravy.

Ako často treba vykonávať revízie?

OPOS sa podľa § 13 vykonáva aj počas prevádzky elektrického zariadenia v rozsahu a v lehotách podľa prílohy č. 8 Vyhlášky a podľa bezpečnostno technických požiadaviek nasledovne:

a) na zariadení na ochranu pred účinkami atmosférickej elektriny podľa typu objektu v súlade s STN EN 62305 Ochrana pred bleskom (34 1390):

1. hladina ochrany I a II – najmenej každé 2 roky
2. hladina ochrany III a IV – najmenej každé 4 roky
3. objekt s priestorom s nebezpečenstvom výbuchu – najmenej raz za rok / najmenej každých 5 rokov (pre prepočítavač množstva plynu s vlastným zdrojom malého napätia)

b) na zariadení na ochranu pred účinkami atmosférickej elektriny v zmysle vyššie uvedeného podľa klasifikácie vonkajších vplyvov v súlade so súborom noriem STN EN IEC 60721 – Klasifikácia podmienok prostredia:

1. najmenej každé 4 roky – pri vplyvoch AF2, AN3, AS3, AT2, AT3, AU1 až AU9, BA4, BC3, BD2
2. najmenej každé 3 roky – pri vplyvoch AE5, AE6, AF3, AK2, AL2, BB3
3. najmenej každé 2 roky – pri vplyvoch AG2, AH2, BD3, BD4, BE2 (Platí pre triedy BE2-N1 až BE2-N3), BE3 (Platí pre triedy BE3-N1 až BE3-N3), CA2, CB2, CB3, CB4
4. najmenej raz za rok – pri vplyvoch AF4, BC4.

Pri určovaní lehoty OPOS sa určí kratšia lehota z príslušných lehôt uvedených v bodoch a) a b).

Lehoty OPOS existujúcich elektrických zariadení, v prípade ktorých bol protokol o určení prostredia vypracovaný do 31. januára 2009 upravuje STN 33 1500 Elektrotechnické predpisy. Revízie elektrických zariadení.

Čo znamená pojem „hladina ochrany“?

Vyššie spomenutý pojem „hladina ochrany“ vyjadruje riziko zásahu blesku do objektu vo vzťahu k charakteru a umiestneniu objektu a s prihliadnutím na veľkosť maximálne možného bleskového prúdu nasledovne:

Hladina ochrany I – priemyselné a špeciálne aplikácie –  maximálny prúd blesku: 200 kA

• budovy s prostredím s nebezpečenstvom výbuchu
• chemické prevádzky
• budovy veľmi vysokej dôležitosti
• stanice mobilných operátorov, BTS, CTS – počítačové a informačné technológie
• vodárne
• elektrárne
• budovy riadenia letovej prevádzky, veľké priemyslové objekty.

Hladina ochrany II – veľké ohrozenie elektrickej inštalácie – maximálny prúd blesku: 150 kA

• rodinné domy (objekty) s bleskozvodom, nezáleží na druhu prevedení prípojky
• jednotlivé bytové jednotky v bytových domoch, kde bleskový prúd môže prekročiť 12,5 kA (10/350μs)
• nemocnice
• verejné budovy
• objekty v blízkosti vedenia VN, VVN
• objekty s kovovou strechou
• objekty s uzemnenou anténou, klimatizáciou
• školy
• obchodné centrá
• administratívne budovy
• objekty s kovovou konštrukciou.

Hladina ochrany III– stredné ohrozenie elektrickej inštalácie – maximálny prúd blesku: 100 kA

• obytné domy
• menšie administratívne budovy
• rodinné domy bez bleskozvodu s prípojkou z vonkajšieho vedenia
• poľnohospodárske objekty
• jednotlivé bytové jednotky v bytových domoch, kde bleskový prúd neprekročí 12,5 kA (10/350μs).

Hladina ochrany IV– malé ohrozenie elektrickej inštalácie, nehrozí priamy úder blesku do objektu a pripájacích vedení – maximálny prúd blesku: 100 kA

• rodinné domy bez bleskozvodu s prípojkou zemným káblom v hustej zástavbe výškových budov
• objekty a haly, kde sa nevyskytujú osoby (napr. sklady)
• objekty v husto zastavaných oblastiach s výškovými budovami.

Kto je oprávnený vykonávať revízie bleskozvodov?

OPOS musí byť v zmysle § 24 Vyhlášky vykonaná revíznym technikom vyhradeného technického zariadenia elektrického kalibrovanými technickými prostriedkami na to určenými. Následne revízny technik vypracuje správu o OPOS.

 

2